|
Pezinok - odhalenie pamätnej tabule, 29. 4. 2016
Pri príležitosti 100. výročia narodenia a 10. výročia úmrtia bola na bytovom dome na Záhradnej 11
v Pezinku 29. apríla odhalená pamätná tabuľa kňazovi-saleziánovi, politickému väzňovi, básnikovi, pedagógovi a redaktorovi donovi Štefanovi
Sandtnerovi. V tomto dome prežil najväčšiu časť svojho života – po prepustení z väzenia až do pádu režimu. Pamätnú tabuľu požehnal
delegát provinciála Saleziánov Don Bosca don Marián Valábek SDB, prejavy predniesli primátor mesta Pezinok Mgr. Oliver Solga
a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Dr. Ondrej Krajňák. Ten Š. Sandtnerovi udelil dekrét veterána protikomunistického odboja,
ktorý prevzal synovec Jozef Sandtner. Odzneli aj básne Š. Sandtnera v podaní recitátorky Melánie Hájikovej, ktorá s nimi vyhrala
viacero recitátorských súťaží a autorská báseň Za donom Štefanom Sandtnerom od Maríny Meszárošovej. Pamätnú tabuľu odhalili O. Solga
a M. Valábek. Na záver obyvatelia bytového domu pripravili pre účastníkov malé pohostenie. Program vyvrcholil svätou omšou za dona Štefana
Sandtnera v Dolnom kostole, ktorú celebroval don Marián Valábek SDB spolu s pezinským farárom vdp. Jánom Ragulom.
Štefan Sandtner sa narodil v Pezinku 30. apríla 1916 v rodine Štefana a Eugénie Sandtnerovcov.
V Pezinku ho ako chlapca fascinovali kostolné zvony a veže, bol zvonárikom, ako to opísal vo svojich básňach. Vplyv na jeho duchovné povolanie
malo náhodné stretnutie so saleziánom donom Jánom Hlubíkom vo fortni. Po vstupe do Saleziánskej spoločnosti v roku 1929 pokračoval vo formácii
v Šaštíne a v noviciáte vo Svätom Beňadiku, kde zložil prvé sľuby 31. 7. 1934. Po gymnaziálnych štúdiách v Ostrave a
v Trnave do roku 1936 a pedagogickej praxi v Trnave do roku 1939 nastúpil na teologické štúdiá na Gregoriánsku univerzitu v Ríme.
Medzitým v Trnave 3. 8. 1937 zložil doživotné sľuby. Za kňaza bol vysvätený 20. 3. 1943 msgr. Pascuccim
v Bazilike Sacro Cuore v Ríme. Primície slávil na druhý deň v tej istej bazilike za účasti významných hostí. Primičnú sv. omšu
v rodisku slúžil 18. 3. v Dolnom kostole v Pezinku. Po vysviacke prednášal na teologickom učilišti vo Svätom Beňadiku a
v roku 1945 bol preložený za školského radu do Trnavy, odkiaľ prešiel so študentmi do Hodov a do Šaštína, kde prežil tzv. „barbarskú noc“
z 13. na 14. apríla 1950. Internovaný bol v centralizačných kláštoroch v Šaštíne a v Podolínci. Ešte v roku 1950 bol
hospitalizovaný pre problémy so srdcom v Štátnej nemocnici v Bratislave, kde sa zoznámil s blahoslavenou sestrou Zdenkou Schelingovou,
ktorá mu pomáhala predlžovať pobyt v nemocnici a umožnila mu tajné slúženie sv. omše. Keďže za ním chodili saleziánski klerici, ktorí sa
rozhodli utiecť za hranice, bol aj on zapojený do príprav úteku a rozširoval správy a pokyny pre nich. Po nevydarenom úteku bol 5. 5. 1951
zatknutý a väznený v Bratislave a v Leopoldove. Po krutom vyšetrovaní bol 22. 2. 1952 odsúdený na 15 rokov Štátnym súdom
v súdnom procese Titus Zeman a spol. Väznený bol v Leopoldove, Bratislava, Ilave a na Mírove). Vo väzení zložil aj viaceré svoje
básne, ktoré si zapisoval len do pamäte alebo vyrábal knižočky zo staniolu vo formáte 1x3cm. Tajne tam slúžil sv. omšu, keď „oprešoval“ do
fľašiek hrozienka, ktoré mu priniesli príbuzní a ukryl ich pod dosku v podlahe. Keď mu pri prehliadke našli zapísaných 10 slov, dostal
10 dní korekcie. Keďže sa jeho sestra Marta Sandtnerová (1918-2005) pokúsila pomôcť mu k úteku spolu so sestrou Zdenkou, bola odsúdená
na 7 rokov väzenia. Štefan Sandtner bol prepustený na amnestiu v roku 1960 a do odchodu do invalidného dôchodku v roku 1968 pracoval
ako skladový robotník v OSP Pezinok. Popritom v tajnosti vykonával duchovnú službu medzi mnohými ľuďmi, viedol duchovné obnovy, duchovné
cvičenia a venoval sa spisovateľskej činnosti, pričom písal pod rôznymi pseudonymami. Viaceré jeho knihy boli vydané v Ríme. Neustále bol
sledovaný a boli u neho vykonané viaceré domové prehliadky, počas ktorých mu zhabali veľa písomností. V období normalizácie mohol spovedávať
v kostole v Pezinku a vypomáhať v Modre. Počas väznenia v Ilave zachránil kríž z bývalej väzenskej kaplnky, pri ktorom
neskôr v Pezinku denne slúžil sv. omšu. Býval v bytovke na Záhradnej 11 a hoci po revolúcii sa presťahoval do saleziánskeho
domu na Miletičovej 7 v Bratislave, každý víkend prichádzal do Pezinka za sestrou, ktorej odslúžil sv. omšu za spolubratmi saleziánmi
do charitného domova. V Bratislave bol známy najmä ako obľúbený spovedník, ale aj redaktor a venoval sa aj prekladateľskej činnosti.
V apríli 2006 oslávil 90 rokov života v Bratislave a v Pezinku. V júli nadobudol pri páde zlomeniny a po krátkej hospitalizácii
zomrel 14. augusta 2006 v Štátnej nemocnici v Bratislave. Pohrebným obradom v saleziánskom kostole v Bratislave – Trnávke
predsedal Mons. Stanislav Zvolenský a následne bol zosnulý pochovaný v saleziánskej hrobke na Cintoríne Vrakuňa v Bratislave.
Peter Sandtner
|
