|
Pezinok – Pietna spomienka, 16. 3. 2016
V Pezinku sa 16. 3. 2016 konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti 10. výročia úmrtia gvardiána
kapucínskeho kláštora v Pezinku a politického väzňa P. Alojza Karola Horvátha (1917-2006). Začalo sa pietnou spomienkou pri
kapucínskej hrobke na cintoríne, kde obrady viedol gvardián P. Norbert Pšenčík a prihovoril sa riaditeľ Sekcie vedeckého výskumu ÚPN
Mgr. Patrik Dubovský, PhD. Program pokračoval svätou omšou v Kapucínskom kostole, ktorej hlavným celebrantom bol bývalý
provinciál P. Fidél Pagáč. Vyrcholil „pohodovým večerom“ v refektári kláštora, kde bol premietnutý dokumentárny film
o pátrovi Alojzovi od P. Michala Hirka. Následovali svedectvá ľudí, ktorí poznali pátra Alojza a doplnili to, čo povedali
vo filme: P. Jozef Konc, P. Fidél Pagáč, P. František Alberty, František Horváth, Stanislav Pátek a Peter Sandtner.
Prihovorila sa aj Jozefína Machalová, ktorá bola medzi Pezinčanmi, ktorých v čase vojny páter Alojz ukrýval v kláštornej pivnici.
Na záver boli odovzdané vyznamenania KPVS P. Tomášovi Koncovi a predsedovi OO KPVS Pezinok Františkovi Matiašovskému a program
ukončil piesňou P. Ondrej Tkáč.
Páter Alojz Karol Horváth sa narodil 13. 1. 1917 v Prievaloch (vtedy Šándorf). Ku kapucínom
vstúpil 1. 8. 1933 a večné sľuby zložil 2. 2. 1938. Kňazskú vysviacku prijal 29. 6. 1940 v Olomouci
a primičnú sv. omšu slúžil v Šenkviciach. V roku 1942 prišiel do kapucínskeho kláštora v Pezinku, kde sa čoskoro
stal gvardiánom. Naplno sa zapojil do náboženského života v Pezinku, aj do divadelného krúžku Poverello, ktorý vystupoval
v divadelnej sále pri kláštore a pomáhal im svojim technickým nadaním. Počas Akcie Kláštory v noci z 13. na 14. apríla
1950 sa stal kláštor tzv. kárnym kláštorom pre predstavených reholí a kapucíni sa museli presťahovať na prízemie. Páter Alojz vodil
bezpečnostné zložky po celej budove, vrátane povaly a vežičky a hoci nič nenašli, v novinách sa objavil článok s nepravdivou
informáciou, že v kláštore sa našli zbrane. Páter Alojz napísal do novín a hoci odpovedali, že ide o chybu, opravu neuverejnili.
Dva roky pôsobil ako správca kapucínskeho kostola, kedy zachránil z kláštora pred zničením knihy a iné veci, ktoré ukryl
u spoľahlivých ľudí. V roku 1952 boli z kláštora vyvezení do centralizačného kláštora v Králikách aj poslední
kapucíni. Po prepustení v roku 1956 sa páter Alojz zamestnal ako údržbár v Charitnom domove pre rehoľné sestry na hrade
Slovenská Ľupča. Tam bol zatknutý príslušníkmi ŠtB a po trojmesačnom vyšetrovaný odsúdený na 3 roky v súdnom procese
s kapucínmi 30. 9. 1961. Odvolací súd na Pankráci 9. 11. 1961 rozsudok potvrdil. Vo výkone trestu bol vo väznici
vo Valdiciach. Prepustený bol na amnestiu 9. 5. 1962 (súdne rehabilitovaný bol až 8. 5. 1991). Do Pezinka sa vrátil
v čase politického uvoľnenia v rokoch 1968-1973 a pôsobil tu ako kaplán. V čase normalizácie bol v roku 1973 preložený
do Mostu pri Bratislave a v roku 1975 do Marianky, kde bol neustále sledovaný a zastrašovaný agentmi ŠtB a zažil aj krádež
milostivej sošky. V roku 1988 odišiel na odpočinok do svojho domu v Pezinku a po revolúcii sa vrátil do kapucínskeho kláštora
opäť ako gvardián (do roku 2001). Po zrušení charitného domova v Pezinku odišiel 12. 10. 2004 do kapucínskeho
kláštora v Bratislave. Zomrel po ťažkej chorobe v nemocnici v Bratislave – Kramároch 17. 3. 2006. Pohrebným obradom
v Pezinku 21. 3. 2006 predsedal emeritný biskup Mons. Dominik Tóth.
Peter Sandtner
|
