Leopoldov – symbol utrpenia politických väzňov, 21. 8. 2010
Pomaly, ale s istotou víťaza, si čas pripravuje priestor pre konečné riešenie
problému bývalých politických väzňov. Totiž z roka na rok ubúda autentických politických väzňov, ktorí sa
koncom augusta (tohto roku to bol 21. august) už po dvanásty krát zúčastnili spomienkového stretnutia bývalých
politických väzňov pred bránou leopoldovskej pevnosti. Tradícia, založená r. 1999 JUDr. Jánom Čarnogurským,
sa medzičasom hlboko zakorenila v povedomí nielen muklovskej, ale i občianskej spoločnosti. Kooperácia
dvoch organizácií politických väzňov KPV-ČR a KPVS priniesla naozaj dobré ovocie v podobe oživenia priateľských
kontaktov z čias, keď Česi, Slováci, Maďari, občania bývalej Juhoslávie, USA a i. vo väzniciach i v jáchymovských
táboroch spoločne vzdorovali útlaku komunistickej diktatúry.
Účasť na tohtoročnej pietnej spomienke bola ochudobnená o prítomnosť
viacerých našich kamarátov, bývalých väzňov i väzenkýň, ktorí medzičasom opustili naše rady, alebo ťažko chorí
dožívajú svoju životnú anabázu. Napriek tomu ešte sa našlo pár desiatok mužov i žien, ktorí svojou prítomnosťou
prišli pred bránu jednej z najťažších a najpovestnejších väzníc bývalej ČSR svedčiť o zločinoch komunizmu.
Odpustili sme, ale nezabúdame, bolo napísané na žltých tričkách dcér a vnučiek
bývalých politických väzňov. V podobnom duchu sa niesla aj homília J. E. o. arcibiskupa
Bezáka počas sv. omše v kostole sv. Ignáca v Leopoldove. Jeho koncelebrantmi boli o. biskup
Rusnák, o. Tadeáš OFM, aj predseda KPVS o. Srholec SDB. Pietnu spomienku pred bránou leopoldovskej
pevnosti otvorili hymny ČR a SR v interpretácii hudby Ministerstva vnútra a kladenie kvetov k tabuli,
pripomínajúcej pokojný protest politických väzňov pred vyše polstoročia, ktorý bol výrazom ich nespokojnosti
s pomermi vo väznici. Moderátorka podujatia Ing. Marta Košíková privítala predstaviteľov Kancelárie
Prezidenta SR, ministerstiev vnútra a spravodlivosti, predstaviteľov ZVJS i niektorých politických strán. Tí
vo svojich príhovoroch tlmočili pochopenie a politickú podporu pre naše úsilie zachovať v občianskej pamäti
náš zápas o slobodné a demokratické Slovensko. Stretnutie pred väzenskou bránou zakončila A. Čermáková
piesňou O Slobode. Nasledovala návšteva areálu väznice, spojená s kladením vencov k tabuliam,
pripomínajúcim utrpenie a smrť blahoslavených P. P. Gojdiča a M.D. Trčku v leopoldovskej väznici.
Popoludní pri pamätnom hrobe P. P. Gojdiča na leopoldovskom cintoríne o. Rusnák pripomenul okrúhle
výročie smrti biskupa Pavla Petra Gojdiča. Zomrel pred šesťdesiatimi rokmi (17. 7. 1960) v leopoldovskej väznici.
Posvätením hrobu neznámeho väzňa na mestskom cintoríne sa tohtoročná pietna
spomienka ukončila. Autobusy, ktoré priviezli návštevníkov pietnej slávnosti zo všetkých kútov Slovenska
a autobus z Českej republiky, sa vydali na spiatočnú cestu.
Do videnia o rok, priatelia!
Rudolf Dobiáš |