|
Dvadsať rokov Konfederace politických vězňů ČR
Bola nás hŕstka medzi vari piatimi stovkami politických väzňov
Čiech a Moravy, ktorí sme sa 30. septembra t.r. stretli v španielskej sále Pražského hradu,
aby sme si spoločne – Česi i Slováci – pripomenuli dvadsiate výročia založenia KPV ČR.
Striebrovlasé dámy, páni s úctyhodnými šedinami i bez vlasov, o generáciu mladšie deti,
či manželky väzňov, ktorí medzičasom opustili naše rady, zišli sa na nekaždodennej slávnosti,
aby sa uistili, že neosameli vo svojej pamäti, ktorá im dennodenne pripomína dni, na ktoré
nedokážu zabudnúť. Na ťažké dejiny samoty v neslobode, na dlhé čakanie na vyslobodenie
z pút, na cestu životom s biľagom vyvrheľa spoločnosti na čele.
Predsedníčka KPV ČR p. Naďa Kavalírová a pán
prezident Václav Klaus vo svojich príhovoroch hovorili o nádeji, ktorá nikdy nezomiera a
o úcte, ktorú si zaslúžia starčekovia a starenky, ktorí roky života strávili za mrežami
Leopoldova, Ilavy, Valdíc, Pankráca, Mírova, Pardubíc a v jáchymovských a želiezovských
koncentrákoch. Hudba a spev zmierňovali bolesť, ktorá sprevádza spomienky na časy, keď sa nesmelo
spievať, tobôž radovať sa zo života. Naši českí bratia nám pozvaním na ich slávnosť urobili
nielen radosť, ale zároveň spôsobili aj vrásky na čele. Dvadsiate výročie KPV ČR si svojou
prítomnosťou uctili české politické špičky, aj pán kardinál Vlk. Blíži sa dvadsiate výročie
založenia KPVS. Obávam sa, že slávnosť, na ktorej si onedlho toto výročie pripomenieme, bude
len našou internou záležitosťou.
|
