|
XXI. ročník Jáchymovské peklo, Jáchymov, 27.-29. 05. 2010
Už z diaľky vidieť dvojicu kostolných veží, tá nám zvestuje, že sme prišli do
Želiva, niekdajšieho sídla legendárneho opáta Víta Tajovského, dlhoročného politického väzňa. Nový opát kláštora
Ignác Kramár nás srdečne privítal pred opátskym kostolom, v ktorom pre nás slúžil sv. omšu a po nej nás
previedol kláštorom. Zastavili sme sa pri tabuli opáta Tajovského, položili k nej kyticu, mysľou sme sa
preniesli do rokov päťdesiatych, keď v starom kláštore premonštátov zriadili v apríli r. 1950
internačný tábor pre vyšších predstavených a kňazov. Tento tábor tu fungoval 6 rokov.
Ďalším zastavením bolo banícke mesto Příbram a prehliadka múzea III. odboja.
Videli sme množstvo písomného materiálu, dôsledne zoradeného na paneloch. Ukážky z väzenia dopĺňajú
trojrozmerné predmety z tvorby väzenkýň, ktoré pre svoje deti zhotovovali drobné darčeky, alebo úžitkové
predmety od väzňov. Prichádzame do skanzenu tábora Vojna, po ktorom nás sprevádzal p. František Záhradka
bývalý väzeň tohto tábora. Aj tu je zriadené múzeum s množstvom panelov, dokumentov, fotografií a iného
sprievodného materiálu.
Prehliadka mesta Jáchymov. Na šachte Svornosť fárame do bane, vystupujeme na
12-tom „patre“, v hĺbke cca 500 m. Po prehliadke múzea nasleduje symbolická prehliadka miest, kde stáli lágre,
po ktorých zostali už len informačné tabule. V Ostrove nad Ohří položíme kvety k Veži smrti, miestu,
kde stovky mužov, najmä duchovných, pracovali na konečnej úprave úránovej rudy v koncentrovanom rádioaktívnom
prostredí. Pán Schutcz v našom mene prečítal príhovor k účastníkom. Výstava veľkoformátových fotografií
Václava Vašků pod názvom Tvár uranu, dokumentuje vplyv ťažby uranu na životné prostredie a okolitú krajinu.
Náš program vyvrcholil koncelebrovanou sv. omšou v kostole
sv. Jáchyma v Jáchymove. Po nej pred pomníkom pri kostole nasledovalo kladenie vencov a prejavy
predstaviteľov KPVS a KPVČR. Za KPVS s prejavom vystúpil jej podpredseda Karol Noskovič. Okrem iného povedal:
„Zahanbujúca je historická skutočnosť, že komunistický režim v našich podmienkach riadili naši ľudia. Zločiny
a krutosti páchali naši spoluobčania. Kde sa vzalo v našich národoch toľko nízkosti, mravnej biedy, zloby ba
dokonca ochoty k páchaniu zločinov? Zločiny mali byť potrestané. Ako sme sa s tým vyrovnali? Zamyslime sa
nad tým. Za minulosťou nemožno urobiť hrubú čiaru. Treba sa z nej učiť, aby sme nepripustili opakovanie
násilia a zločinov“.
V neskorých večerných (i nočných) hodinách, plní dojmov, sme sa šťastlivo
vrátili do svojich domovov.
|
