|
Ivanka pri Nitre – oslava 100 rokov života, 23. 9. 2017
V Provinciálnom dome Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre 23. septembra oslávila
100 rokov života najstaršia členka KPVS sr. Bohumíra Rozália Školníková, rodáčka z Kysuckého Lieskovca. Pri tejto významnej príležitosti jej prišli
zagratulovať aj členovia KPVS. Po sv. omši, ktorú celebroval prior benediktínskeho kláštora v Sampore P. Vladimír Kasan, jej odovzdali medailu
a kvety Peter Sandtner a Františka Muziková. Pri slávnostnom obede sa prihovorili provinciálna predstavená SSpS sr. Lucia Slušná, páter Ján Štefanec SVD,
rodná sestra jubilantky a samotná jubilantka. Na záver predniesol báseň Ladislav Mikuš.
Svedectvo sestry Bohumíry: Sr. Bohumíra sa narodila 23. 9. 1917 v Kysuckom Lieskovci, okr. Kysucké
Nové Mesto. Ako 15 ročná vstúpila do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Rakúskej provincii. Prvé a doživotné sväté sľuby zložila
v Spišskom Štiavniku. Od 15. 1. 1943 – 31. 7. 1959 pracovala sr. Bohumíra v štátnej nemocnici v Kežmarku ako
inštrumentárka na operačnej sále a zároveň ako hlavná sestra nemocnice. Po násilnom vyvezení z Kežmarku sa zamestnala v Domove dôchodcov vo Vidim
pri Mělníku, blízko Prahy. Dňa 31. 3. 1961 odviezla Štátna bezpečnosť sr. Bohumíru do väzenia v Košiciach pre „protištátnu činnosť“ vykonávanú
v rokoch 1950-1959. Prvý prečin protištátnej činnosti bol v tom, že ako hlavná sestra nemocnice v Kežmarku s riadnym súhlasom a patričnou
úradnou evidenciou prijala do zamestnania štyri bývalé postulantky, ktoré museli opustiť kláštor v Ivanke pri Nitre v roku 1949 na štátny rozkaz.
Všetky štyri boli z východného Slovenska. Hoci tieto ženy nebývali so sestrami v kláštore, ich blízkosť bola sr. Bohumíre pripísaná ako paragraf
protištátnej činnosti – ako vedenie nelegálneho rehoľného dorastu. Druhý prečin – bola poskytovaná pomoc a služba sústredeným rehoľníkom v neďalekom kláštore
v Podolínci a tiež niekoľkým kňazom mimo sústredenia, ktorí tajne opustili sústreďovací kláštor. Bol to hlavne P. Vincent Babin SVD a P. Ján
Krasňanský SVD. Netýkalo sa to ich skrývania sa, ale išlo o nutnú materiálnu pomoc. V prípade P. Babina bola poskytovaná materiálna
a finančná pomoc rodine, v ktorej sa počas desiatich rokov tajne zdržiaval a niekedy v Kežmarku navštívil aj spoločenstvo misijných sestier.
Sústredeným kňazom v Podolínci a obidvom skrývajúcim sa pátrom obstarávala sr. Bohumíra omšové víno a hostie. Na Zelený štvrtok bola
sr. Bohumíra zatknutá a odvezená cez Prahu do Košíc, do novopostavenej väznice. Začali výsluchy kvôli dvom hlavným priestupkom: „tajný rehoľný dorast
a poskytovanie pomoci kňazom“. Od apríla do augusta 1961 bola vo vyšetrovacej väzbe v Košiciach na samotke. Sr. Bohumíre bola zo strany
vedenia väznice ponúknutá sloboda s tým, že by opustila spôsob rehoľného života. Sr. Bohumíra túto ponuku odmietla. Dňa 28. augusta 1961 bol
vyhlásený právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach: Rozália Školníková, trestným činom združovania proti republike podľa paragrafu 7. Ods. 2
odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, odňatia občianskych práv na 10 rokov a poplatok za pobyt vo väzení. Po ukončení
súdneho pojednávania a vynesení rozsudku bola sr. Bohumíra až 8. novembra 1961 transportovaná do Pardubíc na výkon trestu. 9. mája 1962
bola vyhlásená amnestia na niektoré politické paragrafy, ktoré sa týkali aj sr. Bohumíry. A tak bola prepustená a vrátila sa do rehoľnej komunity
misijných sestier. Ako spomína na tieto mesiace prežité v Košickej väznici a vôbec na čas, kedy bola väznená sr. Bohumíra? „Bol to čas ťažký, ale pritom
čas veľkej dôvery Boha voči mne a čas mojej hlbokej viery a dôvery voči Bohu.“
Peter Sandtner
|
