|
Pietna spomienka, Ilava, 24. 3. 2012
V Ilave sa dňa 24. marca 2012 konala pietna spomienka na nespravodlivo a protiprávne
väznených v ilavskej väznici v rokoch 1948 – 1989, ktorú pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska a
zúčastnili sa jej aj členovia Konfederácia politických väzňov Českej republiky. Pred jej začiatkom účastníci navštívili
podzemie Kostola Všetkých svätých, ktorý sa nachádza v strede väznice. Výklad o histórii stredovekého hradu,
v ktorého areáli bol v 18. storočí kláštor trinitárov a ktorý je od roku 1856 väznicou, poskytol
Mgr. Miroslav Toman, vedúci Oddelenia kultúry Mestského úradu v Ilave. Hlavným celebrantom svätej omše
v Kostole Všetkých svätých bol JCDr. Pavol Repko, bývalý prešovský biskupský vikár Mons. Jána Hirku,
ktorého spomienky na ilavskú väznicu prečítal na záver sv. omše: „V ilavskej väznici ma umiestnili na najvyššom
poschodí, medzi väzňov, odsúdených na trest od desať rokov po trest smrti. Bol tam sprísnený režim. Dostával som len
polovičnú dávku jedla a na vychádzku z cely ma pustili len raz do týždňa. Napriek sprísnenému režimu sa mi podarilo
niekoľkých väzňov vyspovedať.“ Obetné dary priniesli bývalý väzeň Jozef Čapuška a bývalá väzenkyňa Marta Lihotská.
Program pokračoval kladením vencov k pamätným tabuliam nespravodlivo väzneným v ilavskej väznici a biskupovi
Jánovi Vojtaššákovi. Prejavy predniesli podpredseda Národnej rady SR Ing. Milan Hort a predseda KPVS Anton Srholec.
So svojimi spomienkami na pobyt v ilavskej väznici sa podelili bývalí politickí väzni Ivan Pavol Schulcz
(80-te roky) a Jozef Cahel (50-roky). Pietny akt uzavrel príhovorom a modlitbou evanjelický farár v. v. ThDr. Ivan
Tóth. Po záverečnej pieseni Kto za pravdu horí sa účastníci presunuli do Mestského múzea, kde mali možnosť vidieť okrem
iného dvere väzenskej cely, mreže, väzenský odev a najmä podrobnú maketu väznice, ktorú vyhotovili väzni v 70.tych
rokoch a slúžila na vzdelávanie dozorcov. Výklad Miroslava Tomana a kultúrno-spoločenskej pracovníčky Mestského úradu
Oľgy Tomášovej dopĺňali bývalí väzni.
Po obede bola druhá časť programu v neďalekej obci Ladce, kde si účastníci
pripomenuli rehoľné sestry vincentky, ktoré do roku 1950 pracovali ako dozorkyne v ženskej časti ilavskej väznice a
boli prečítané spomienky s. Leonilly Kolenčíkovej, jednej z dvoch posledných žijúcich z nich. Osem sestier
malo dozor nad 60 väzenkyňami, pričom nenosili zbraň a namiesto uniformy mali vždy oblečené rehoľné rúcho.
V ladeckom kaštieli – bývalom ústrednom dome sestier vincentiek si s. Cherubína Sivačková zaspomínala na jeho
premenu na centralizačný kláštor v auguste 1950, kedy bolo do budovy pre 100 sestier privezených až 300. Sestra
Cherubína spomínala na aktívny odpor sestier pri ich vyvážaní v januári 1951, kedy sa ozbrojené zložky dostali do
budovy len prostredníctvom rebríkov. Pokračovala spomienkami na tajnú formácia rehoľného dorastu, za čo bola odsúdená a
uväznená. Sestra Gemma Danišová hovorila o zatknutí provinciálnej vizitátorky s. Vincencie Olšovskej a ďalších
sestier v Ladcoch v roku 1951. Záverečnú adoráciu v Kostolíku sv. Valentína, ktorý je súčasťou
kaštieľa, viedol františkán páter Tadeáš Král OFM.
Peter Sandtner
|
