|
Detva – spomienka, 9. 5. 2018
V Detve si 9. mája KPVS pripomenula 43. výročie úmrtia politického väzňa a kostolníka Štefana Vlka,
rodáka z Drahoviec. Program sa začal svätou omšou vo Farskom kostole sv. Františka Assiského, ktorú celebrovali bývalý provinciál
kapucínov br. Jozef Timko OFMCap a miestny dekan-farár ThLic. Ľuboš Sabol. Š. Vlk bol totiž františkánskym terciárom a bol
väznený s kapucínmi. Po sv. omši odzneli mená politických väzňov a príslušníkov PTP z Detvy. Prítomní boli obaja žijúci –
spomienky predniesol Milan Fekiač a medaila bola odovzdaná Štefanovi Stehlíkovi. Život Š. Vlka predstavila organistka Terézia Valentová,
ktorej manžel napísal o ňom knihu Nezlomený diablom a T. Valentová ďakuje práve Š. Vlkovi za zmenu svojho života. Boli tiež
prečítané svedectvá spoluväzňov Š. Vlka – P. Vojtecha Kováčika SVD a Mons. Jána Chryzostoma Korca SJ, ktorí ho mali
vo veľkej úcte, pretože odmietal pracovať v nedele a sviatky a pracovať v zrušenom väzenskom kostole, za čo si odsedel neuveriteľných
250 dní korekcie. Na záver sa prihovoril primátor Detvy Ján Šufliarský, ktorý sa členom KPVS venoval celý deň. Program pokračoval pri
hrobe Š. Vlka, na ktorom je detviansky kríž, keďže bol známy opravovaním detvianskych krížov. Členovia KPVS navštívili aj pamätnú tabuľu
Štefana Zdechovana na Mestskej športovej hale a detviansky kríž s pamätnou tabuľou na mieste, kde bol zastrelený vojskami Varšavskej
zmluvy 21. augusta 1968. Popoludní navštívili Podpolianske múzeum v Detve, Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu
v Hriňovej, kde im poskytol výklad kapucín br. Jozef Timko a na záver navštívili chorého člena Ondreja Malčeka v Hriňovej,
ktorému bola odovzdaná medaila.
Štefan Vlk sa narodil 20. 8. 1905 v Drahovciach a do Detvy prišiel v roku 1933 po svojej konverzii.
Býval vo veži kostola, kde spával posediačky alebo na nepohodlnej drevenej prični s nabitými klincami. V roku 1958 bol zatknutý
za tlačenie letákov, vyzývajúcich ľudí k pokániu. Keď ho zaviedli do väzenskej cely v Banskej Bystrici, vyjadril sa, že je to
pohodlná izba, kde stučnie a dožadoval sa škripca, na ktorom ho budú mučiť a ohňa, na ktorom ho budú páliť. Po odsúdení na štyri roky žiadal
doživotne trpieť za Krista. Pretože odmietal vo väzení pracovať v nedeľu a pracovať v dielni v bývalom kostole vo Valdiciach,
bol každú chvíľu v korekcii na 10-20 dní, ale vždy sa z nej vrátil s úsmevom a zapojil sa opäť do práce. Za 13 mesiacov pobytu
vo Valdiciach strávil na samotke 250 dní a keď si pýtal ďalšie, veliteľ pochopil, že to pre neho nie je trest a odvtedy nemusel v nedele
a vo sviatky pracovať. Prepustený bol na amnestiu 9. 5. 1962.
Peter Sandtner
|
