|
Kniha nielen pre pamätníkov
Ústav pamäti národa vydal v edícii Dokumenty knihu Drahomilovaní moji!
autorov Roberta Letza a Blažeja Beláka. Kniha je súborom listov, ktoré písal, alebo boli v r. 1944 až 1951
adresované Albertovi Púčikovi. V procese Púčik a spol. bol Albert Púčik a jeho dvaja spoluobžalovaní
(Anton Tunega a Eduard Tesár) odsúdení na doživotie a po odvolaní sa prokurátora Rašlu proti výmere trestu im
Najvyšší súd zmenil prvostupňový rozsudok doživotia na trest smrti. Napokon všetci traja mladí muži boli
20. februára 1951 aj popravení.
Autori týmto dokumentom chceli o. i. vyplniť medzeru, ktorá existuje
v edičnej činnosti slovenských vydavateľstiev. Po knihe Odkaz živým. Prípad A. Púčik a spol.
(Vyd. ÚPN v edícii Dokumenty v r. 2008), ktorá bola brilantnou historickou analýzou procesu Púčik
a spol., sa R. Letz so spisovateľom B. Belákom, synovcom A. Púčika, rozhodli vydať
korešpondenciu popraveného politického väzňa A. Púčika. Po knihe Listy z väzenia, ktoré vydala manželka
V. Clementisa Lída Clementisová už v r. 1968 v bratislavskom vydavateľstve Tatran, je to
druhá kniha, ktorá intímne približuje osobnosť mladého človeka, poslucháča medicíny, čakajúceho na smrť
v bratislavskom Justičnom paláci, ktorý, na rozdiel od V. Clementisa, je presvedčeným odporcom
komunistického režimu. Význam tohto súboru korešpondencie je nielen v jeho prvoplánovej rovine, ale je aj
akýmsi preletom ponad vrcholne dramatickým obdobím rokov 1944-1951, kedy na Slovensku kryštalizoval a napokon bol
aj inštalovaný stalinský model komunistického režimu.
„Drahomilovaní moji!
Konečne sa mi naskytuje možnosť, že vám môžem dať na vedomie svoje nešťastie.
Dúfam, že aspoň u Vás nájdem trochu poľutovania, i keď sa mi zdá, že si ho ani nezaslúžim, keďže doteraz
som Vám prinášal starosti a trápenia. Teraz, keď som od tak mnohých zlorečený, opustený od všetkých, prichádzam
k Vám, lebo mám nádej, že u Vás nájdem trochu útechy v mojom duševnom trápení, trochu balzamu na
ranu duše, ktorá sa tak skoro nezahojí. V jednom momente som prehral všetko, iba viera a nádej v Boha mi
ostala. Keby som tej nemal, keby ste mi ju neboli tak hlboko vštepili, nemal by život pre mňa ceny.“
(Úryvok z listu A. Púčika).
Rudolf Dobiáš
|
