|
Pietna spomienka, Dubovany, 21. 10. 2012
Pri príležitosti 55. výročia smrti saleziánskeho kňaza, pedagóga a trpiteľa
pre vieru dona Ľudovíta Žilku SDB bola v Kostole sv. Michala v jeho rodných Dubovanoch za neho
obetovaná svätá omša. Jej hlavným celebrantom bol don Ján Malženický SDB a koncelebrovali
don Alojz Pestún z USA a miestny farár vdp. Igor Gajdoš. Obaja Žilkovi bývalí žiaci
J. Malženický a A. Pestún si v príhovoroch zaspomínali na svojho niekdajšieho špirituála.
Obetné dary priniesli miestni veriaci v dubovianskych krojoch. Na záver farár Igor Gajdoš vyzval
veriacich, aby sa pri návšteve kostola a cintorína zastavovali pri hrobe dona Žilku a spomenuli si na jeho
život a utrpenie. Program pokračoval modlitbou pri hrobe Ľ. Žilku na cintoríne pri kostole. Za zvukov
dychovej hudby sa prítomní presunuli v sprievode k rodičovskému domu Ľ. Žilku, kde boli
položené vence k jeho pamätnej tabuli. Životopis Ľ. Žilku predniesol Peter Sandtner a za účasť sa
všetkým hosťom poďakoval starosta Dubovian Miroslav Michalčík.
Ľudovít Žilka sa narodil 23. 7. 1905 v Dubovanoch a študoval na gymnáziách
v Ružomberku a v Šaštíne. Do Saleziánskej spoločnosti vstúpil 13. 8. 1925 v Radne,
večné sľuby zložil 4. 7. 1931 a kňazskú vysviacku prijal z rúk kardinála Maurilia Fossatiho
8. 7. 1934 v Turíne. Primície slávil v rodisku a pôsobil v saleziánskych ústavoch
v Moravskej Ostrave ako vedúci oratória (1934) a v Bratislave na Miletičovej ulici ako kaplán (1936).
V roku 1937 bol poslaný do Žiliny, kde o rok postavil nový saleziánsky ústav a stal sa jeho prvým
direktorom. V roku 1941 prišiel založil nový saleziánsky ústav v Topoľčanoch. Od roku 1945 vykonával
duchovnú službu v Tatranskej Kotline a od roku 1947 bol špirituálom Malého seminára v Trnave. Aktívnu
pedagogickú činnosť ukončil v roku 1949 po násilnom zrušení saleziánskeho ústavu v Trnave a prešiel
do pastorácie ako farár vo Váhovciach. Po likvidácii kláštorov v roku 1950 bol internovaný v Šaštíne
a Podolínci, odkiaľ bol v zlom zdravotnom stave prepustený na liečenie. Z liečebne v Ľubochni sa
mu v roku 1952 podarilo ujsť a tri roky žiť v ilegalite u dobrodincov saleziánskeho diela,
duchovne formujúc roztratených saleziánskych klerikov. Zatknutý bol v roku 1955 a uväznený v bývalom
saleziánskom ústave v Žiline, zmenenom na sídlo ŠtB, ktorý on postavil. Pre zlý zdravotný stav bol
vylúčený zo súdneho procesu so saleziánskymi predstavenými Jozef Bokor a spol. a samostatne odsúdený na
3,5 roka. Z toho dôvodu bol premiestnený na väzenskú psychiatriu do Prahy – Bohníc. Telesne
zoslabnutého, vychudnutého a umierajúceho ho príslušníci ŠtB priniesli do Štátnej nemocnie v Bratislave,
kde o dve hodiny zomrel dňa 22. 10. 1957.
|
