|
Beckov - Kostolná, 9. 4. 2011
V sobotu 9. apríla 2011 sa konala spomienková slávnosť k 61. výročiu
likvidácie kláštorov na dvoch pamätných miestach na Považí – v Beckove a Kostolnej, kde boli v roku 1950
zriadené centralizačné kláštory pre rehoľníkov a rehoľníčky, vyvezených zo svojich kláštorov. Slávnosť sa začala
svätou omšou v Kostole sv. Jozefa v Beckove, ktorej hlavným celebrantom bol banskobystrický
diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Vo svojej kázni sa zameral na vykonávateľov likvidácie kláštorov – synov
slovenských katolíckých matiek a opísal svoje spomienky na likvidáciu kláštorov františkánov a vincentiek
v Kremnici, osobitne, že autobus, ktorý vyvážal sestričky, mal rozbite okná, aby na ne počas cesty vial vietor.
Po svätej omši predniesli svoje spomienky rehoľné sestry pamätníčky: vincentka sr. Cherubína Sivačková,
školské sestry de Notre Dame sr. Cecília Kosecová a sr. Zita Lániová a spomienky sestier saleziánok
interpretovala saleziánka sr. Kamila Novosedlíková. Tieto rehoľníčky boli v 50-tych rokoch privezené
zo svojich kláštorov do centralizačného kláštora v Beckove, pod dozor štátnych zmocnencov, kde pracovali
v textilnej výrobe. Napriek tomu sa sr. Cherubína 7 rokov v Beckove tajne venovala formácii
rehoľného dorastu, za čo bola odsúdená a uväznená. Sestry saleziánky za zamknutými dverami beckovského kostola
zase tajne skladali rehoľné sľuby. Súčasťou programu boli aj básne, ktoré rehoľníčky zložili v Beckove pred
61. rokmi. V jednej z nich vyznali: „Nuž veď ma tou cestou, veď som Tvoja, Tvoj žalár horší bol ako
môj, v ňom slzy naše na kríži sa spoja, len sila Tvoja nech je moja zbroj.“ Na záver sa prihovoril podpredseda
Národnej rady SR Milan Hort. Miestny farár Cyril Adam daroval každej reholi a hosťom, medzi nimi aj Antonovi
Srholcovi, obraz, maľovaný kňazom z okolia.
Popoludňajší program pokračoval pobožnosťou krížovej cesty v Kostole
Matky Ustavičnej pomoci v kláštore redemptoristov v Kostolnej, ktorú viedol Mons. Ľudovít Baláži,
ktorý sám bol v 50-tych rokoch väznený. V Kostolnej bolo od roku 1950 preškoľovacie stredisko pre
rehoľných klerikov. Cieľom ateistického preškoľovania bolo, aby mladí rehoľníci opustili rehoľu i Cirkev, ale
touto metódou u nich dosiahli presný opak a utvrdili ich vieru. Svoje svedectvá na pobyt v Kostolnej
predniesli don Anton Srholec a Emil Toma, vtedajší novic Kongregácie tešiteľov. Uršulínke sestre Konštancii
Ferencovej, niekdajšej predstavenej kláštora v Kostolnej bola odovzdaná kniha – dar k životnému jubileu.
Nasledovala prehliadka záhrady kláštora, ktorou účastníkov previedol miestny redemptorista páter Peter Hertel.
V Kostolnej tiež rehoľníci a rehoľníčky v 50-tych rokoch tajne skladali rehoľné sľuby. Po odsune
rehoľníkov na nútené práce na stavbu Priehrady mládeže bol v Kostolnej centralizačný kláštor pre rehoľné
sestry, medzi nimi aj sestry gréckokatolíckeho obradu, ktoré sa až do pádu totalitného režimu nemohli vrátiť na
Východné Slovensko. Podujatie bolo zakončené piesňou, ktorú si v Kostolnej spievali saleziánski klerici: „Na
ceste nášho žitia, ktože nás povedie? Cez hrôzy, vlnobitia, ktože nás povedie? Mária, velebná, krásna, hviezda
na nebi jasná. Mária je nádej naša, sama nás povedie.“ Spomienkovú slávnosť pripravila Konfederácia politických
väzňov Slovenska.
Peter Sandtner
|
