Hniezdne

     Sv. omšou v Kostole sv. Bartolomeja v Hniezdnom sa v sobotu 9. 6. 2012 začal XII. ročník tradičného stretnutia politických väzňov a členov KPVS Spiš Františka Javorského. Slávnostnú omšu celebroval Mons. Prof. Ján Duda, koncelebrantmi boli Don Anton Srholec, vdp. Miroslav Slotka, a vdp. Ladislav Vrabel. Po sv. omši odhalili starosta obce Ing. Viktor Selep a predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Don Anton Srholec na priečelí Obecného úradu v Hniezdnom tabuľu, venovanú väzneným, zavlečeným i zabitým občanom Hniezdneho. Tabuľu posvätil Mons. Ján Duda. Starosta obce Ing. V. Selep vo svojom príhovore oboznámil účastníkov slávnosti s históriou obce, pozdravný list veľvyslanca SRN Dr. Axela Hartmanna prečítala Mgr. Lucia Hönschová, za KPVS pozdravil účastníkov A. Srholec. Básne venované tejto príležitosti recitovali M. Kyseľ a Mgr. Anna Bajtošová.

     V kinosále kultúrneho domu bol premietnutý film Ústavu pamäti národa „Gulagy“ s prednáškou na túto tému. Z Hniezdneho bolo do gulagov odvlečených 18 občanov.

     Program pokračoval prednáškou na tému „Obyvatelia Hniezdneho vo vyšetrovacích spisoch ŠtB“. Obidve prednášky predniesla Mgr. Lenka Lubušká, PhD. Na záver sme si vypočuli spomienky účastníkov. Akciu moderovala p. Magdaléna Korpeľová.









XII. ročník stretnutia politických väzňov a členov KPVS Spiš Františka Javorského. Hniezdne 9. 6. 2012

Na návštevách u biskupov na Východe

     Predseda FKI František Neupauer absolvoval pracovné stretnutia na východe. V pondelok a utorok 11. a 12. júna prijali predsedu Fóra kresťanských inštitúcii (FKI) vo svojich sídlach prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober a košický eparcha Milan Chautur. Predseda FKI poďakoval biskupom za podporu a angažovanosť pri oslavách Dňa rodiny, ktoré boli zavŕšené v nedeľu 10. júna v Sabinove. Zároveň otcov biskupov informoval o podujatiach, ktoré Fórum pripravuje a podporuje: Sociálne dni, Dni dobrovoľníctva, v roku 2013 pri príležitosti 1150. výročia príchodu solúnskych bratov na územie Slovenska púť k hrobu sv. Cyrila do Ríma a 25. výročie Sviečkovej manifestácie. Otcovia biskupi považujú prezentované aktivity za užitočné a vyjadrili im svoju osobnú podporu.

     František Neupauer s členom predsedníctva FKI Milanom Tóthom a Jozefom Predáčom, koordinátorom Dňa rodiny, sa stretli aj so zástupcami členských organizácií. Eduard Malatinec z Františkánskeho svetského rádu informoval o činnosti v Prešove, Rudolf Gunčaga z Ústredia Slovenskej katolíckej inteligencie a Monika Rimarčíková z Inštitútu rodiny prezentovali činnosť v Košiach a okolí. „Tieto regionálne stretnutia sú pre nás veľkým povzbudením a zároveň sme radi, že sa nám aspoň čiastočne darí prepájať inštitúcie na regionálnej úrovni. Som rád, že stretnutia otvorili priestor pre konkrétnu spoluprácu inštitúcií v regióne. Napríklad jedným zo záverov stretnutia bola aj ponúknutá prednáška prof. Júliusa Krempaského, celosvetovo uznávanej odbornej autority, ako sa nebáť prepojiť vedu s náboženstvom a rodinným životom,“ uviedol František Neupauer

     Hlavnou témou stretnutí s regionálnymi pobočkami Rady mládeže, Dobrovoľníckym centrom a i., bola koordinácia a príprava Dňa dobrovoľníctva, a to hlavne v rámci celoslovenských dní dobrovoľníctva v dňoch 21. - 22. septembra 2012.

(FN)

Želiezovce

     Už siedmykrát sa 23. júna 2012 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach konala spomienka na nespravodlivo a protiprávne väznené ženy v rokoch 1948 – 1989. Spomienkové stretnutie otvoril riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach pplk. Mgr. Rastislav Kostoláni. Program pokračoval štátnymi hymnami ČR a SR a kladením vencov k pamätnej doske, venovanej pamiatke protiprávne väznených českých a slovenských žien. Vence položili predstavitelia Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave, Konfederace politických vězňů České republiky, Konfederácie politických väzňov Slovenska, Ústavu pamätí národa, Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a zástupcov mesta Želiezoviec. Príhovory predniesli: vedúca konzulárneho úseku Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave JUDr. Věra Jarešová, námestník generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže pre ekonomické veci plk. Ing. Milan Ivan, vedúci mestského múzea Franza Schuberta v Želiezovciach p. Pavel Polka, zástupkyňa Zväzu protikomunistického odboja a predsedkyňa pobočky Žiar n. Hronom p. Margita Zimanová, zástupca Konfederácie politických väzňov Slovenska JUDr. Jozef Baník a podpredseda Konfederace politických vězňů České republiky p. Leo Žídek. Spomienkové stretnutie ukončil príhovorom väzenský kaplán npor. Mgr. Rastislav Firment.





Spomienka na nespravodlivo a protiprávne väznené ženy v rokoch 1948 – 1989. Želiezovce 23. mája 2012.

Komárno

     V Komárne sa 23. júna 2012 uskutočnilo spomienkové stretnutie na príslušníkov Pomocných technických práporov (PTP). Stretnutie sa začalo sv. omšou vo Farskom kostole sv. Ondreja. Hlavným celebrantom i kazateľom bol P. MUDr. Ján Janok CSsR, ktorý bol tiež príslušníkom bývalých PTP. Pri Leopoldovej bráne v pevnosti, ktorá slúžila ako kasáreň pre politicky nespoľahlivé osoby povolané do PTP, bol uskutočnený pietny akt kladenia vencov k tabuli venovanej pamiatke bývalých príslušníkov PTP. Pri kladení vencov asistovala Čestná stráž Ozbrojených síl SR. S príhovormi vystúpili: Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučík Ing. Peter Vojtek, predseda KPVS don A. Srholec a predseda Sekcie PTP pri KPVS-MO Bratislava F. Kľuska. Podujatia sa zúčastnil aj primátor Mesta Komárno MUDr. Anton Marek spolu s viceprimátorom a bývalí „pétepáci“. Pri prehliadke unikátnej pevnosti účastníkov podujatia fundovaným výkladom sprevádzal vedúci Oddelenia správy pamiatok Mestského úradu v Komárne Ľudovít Gráfel. Podujatie zorganizoval a jeho priebeh moderoval predseda KPVS-MO Bratislava P. Sandtner.

František Kľuska





Komárno 23. júna 2012
foto: P. Sandtner

Žilina

     Na budove saleziánskeho domu na Rajeckej ceste v Žiline bola v piatok 13. júla 2012 odhalená pamätná tabuľa nespravodlivo väzneným vo vyšetrovacej väzbe KV ŠtB, ktorá v roku 1949 po násilnom vyvezení saleziánov sídlila v budove saleziánskeho domu a zotrvala v nej až do pádu komunistického režimu.

     Slávnosť sa začala svätou omšou vo Farskom kostole sv. Jána Bosca, ktorej hlavným celebrantom bol žilinský biskup Mons. Tomáš Galis a koncelebrovali don Ján Tocký SDB, administrátor farnosti don Marián Bundzel SDB a vicekancelár Biskupského úradu PhDr. Štefan Žídek. Slávnosti sa zúčastnili bývalí politickí väzni, alebo ich žijúci príbuzní. Po sv. omši boli prečítané svedectvá spišského biskupa Jána Vojtaššáka a pápežského preláta Viktora Trstenského, ktorí spolu s ďalšími kňazmi Spišskej diecézy boli v roku 1958 v Žiline vyšetrovaní. Predseda OO KPVS Žilina Andrej Dvorecký spomenul na návštevy svojej sestry Nory Dvoreckej, vyšetrovanej v Žiline. Spomienky sestier vincentiek na vyšetrovaciu väzbu a na provinciálnu predstavenú sr. Vincenciu Olšovskú v roku 1951 predniesla sestra Marianna zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky z Nitry. Svedkom bol aj don Ján Tocký SDB, ktorý poznal Saleziánsky dom pred rokom 1949, a potom v ňom bol vyšetrovaný. V r. 1952 emigroval, po návrate zo zahraničia opäť pôsobí v Žiline. Po sv. omši biskup Tomáš Galis vedľa vchodu do saleziánskeho domu požehnal pamätnú tabuľu. Slávnosť ukončil príhovor podpredsedu KPVS JUDr. Jozefa Baníka a hymnická pieseň „Bože čos‘ ráčil...“

(PS)





Žilina 13. júla 2012 – svätá omša vo Farskom kostole sv. Jána Bosca







Odhalenie pamätnej tabule nespravodlivo väzneným vo vyšetrovacej väzbe KV ŠtB.
Žilina 13. júla 2012.

KPVS na Pohode

     Anton Srholec a členky sekcie Dcér KPVS sa už tri roky zúčastňujú na rozlúčkovej ekumenickej liturgickej pobožnosti na hudobnom festivale Pohoda. Rozsievač bol tohto roku jeho biblickou témou. Rozprávalo a spievalo sa o semienkach, ktoré ako neustále výzvy padajú do našich sŕdc a duší. Ak ich s láskou prijmeme, môžu priniesť aj stonásobnú úrodu.

     Osem našich Dcér roznášalo semienka, ktoré stovky účastníkov Pohody prijímali na znak toho, že sú ochotní Božie slová prijať a spolupracovať s nimi.

     Hlavný organizátor Pohody p. Michal Kaščák sa nám poďakoval za jedinečné a dôstojné ukončenie festivalu, bez čoho si budúce ročníky nevie predstaviť.



Anton Srholec ako rozsievač, počas ekumenickej pobožnosti na festivale Pohoda.
Foto: B. Németh

Bobot

     Dňa 21. júla 2012 rodina Lexmannových zorganizovala v obci Bobot spomienkovú slávnosť, venovanú ich rodinnému príslušníkovi, trpiteľovi za vieru, dominikánskemu pátrovi Mikulášovi Lexmannovi OP. Po svätej omši, ktorú celebroval Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup, bola na priečelí bobotského kostola požehnaná pamätná tabuľa, venovaná pátrovi Mikulášovi. Slávnosti sa zúčastnila široká rodina Lexmann, zástupcovia rehole dominikánov spoločne s priateľom pátra Mikuláša a najstarším dominikánom pátrom Aquinasom Gaburom, predstavitelia Konfederácie politických väzňov na Slovensku na čele s ich predsedom Antonom Srholcom, ako aj europoslankyňa Anna Záborská, ktorej otec Anton Neuwirth bol svedkom zatknutia dominikánov v Košiciach počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950.

TK KBS

     Páter Mikuláš Jozef Lexmann, najstarší z ôsmich detí, sa narodil 28. októbra 1899 v Bobote. Ako 17 - ročný prijal rehoľný habit rehole kazateľov a v Grazi rehoľné meno brat Mikuláš po predchádzajúcich štúdiách v Budapešti. Ako kňaz rehoľník slúžil predovšetkým veriacim v Košiciach, kde bol známy nielen vďaka dušpastierskej činnosti, ale aj ako zakladateľ cyrilo-metodského skautingu, staviteľ modernej tržnice, kultúrneho domu Veritas, zástupca Orla i Autoklubu.

     V roku 1935 zložil pilotské skúšky a stal sa prvým kňazom-pilotom v Česko-Slovensku. „Silný, mocný, veselý, stále sa usmievajúci, múdry, do všetkého pohotový, slovom - dobrý človek.“, takto si na neho spomína vtedajšia mládež, ktorej sa venoval. Pred koncom II. svetovej vojny, v zime 1944/45, keď predstavitelia maďarskej pronemeckej Strany šípových krížov terorizovali obyvateľov Košíc, brat Mikuláš Lexmann vytvoril úkryt v priestoroch krypty pod dominikánskym kostolom, kde ukrýval ohrozených ľudí bez ohľadu na ich náboženské či politické presvedčenie - Židov i komunistov. Po nástupe komunistického režimu bol vypočúvaný ako člen laického apoštolátu Kolakovičovej Rodiny a po likvidácií kláštorov (Akcia K) sa ocitol v internačných kláštoroch v Pezinku, Báči, Podolínci a nakoniec v Králikoch, kde na následky ochorenia a zlého zaobchádzania zomrel 17. júla 1952 počas svätej omše. „Nechaj, patrí sa, aby Pánov služobník pred Neho predstúpil so sklonenou hlavou“ boli jeho posledné slová vyslovené spoluväzňom, ktorí mu chceli podoprieť ovisnutú hlavu. Pochovaný je v Bobote.

     Brat Mikuláš Lexmann je vzorom rehoľného života, nebojácnym obhajcom nových foriem dialógu so svetom a trpiteľom za vieru. Jeho meno je uvedené v medzinárodnom zozname dominikánskych mučeníkov 20. storočia.

F. Neupauer



Najstarší dominikán páter Aquinas Gabura



páter Mikuláš Lexmann







Odhalenie pamätnej tabule pátrovi Mikulášovi Lexmannovi. Bobot 12. 7. 2012.
Foto: MUDr. J. Václavek

Dolný Kubín

     V sobotu 14. apríla 2012 bola na fasáde farského úradu v Dolnom Kubíne odhalená pamätná tabuľa pápežskému prelátovi Mons.Viktorovi Trstenskému, ktorý tam v r. 1938 - 49 ako kňaz pôsobil. Podujatie sa začalo sv. omšou. Jej hlavným celebrantom a kazateľom bol biskup Mons. Andrej Imrich. Následný odborný seminár sa uskutočnil v kine Choč. Prednášateľmi boli F. Trstenský, F. Dlugoš, F. Kľuska, P. Dubovský. Po referátoch historikov bol premietnutý filmu STV o Mons.V. Trstenskom. Podujatia sa oficiálne zúčastnil primátor Dolného Kubína p. R. Matejov (aj s príhovorom) a viceprimátor G. Turčina.

     Komunistický režim poslal Trstenského dva razy do väzenia. V r. 1951 bol za prečin poburovania odsúdený na dva roky straty slobody, ktoré strávil v jáchymovských baniach. Po návrate z väzenia bol odvedený ako vojak - „pétepák“ a poslaný do vojenského tábora vo Svätej Dobrotivej, potom do Rokycian. V r. 1958 bol druhý raz odsúdený za tzv. velezradu na 15 rokov, Najvyšší súd mu trest znížil na 9 rokov väzenia. V r. 1960 bol prepustený na amnestiu.

     Za trvalú obhajobu ľudských práv, náboženskej slobody a za vernosť Cirkvi mu prezident R. Šuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž 1. triedy.

František Kľuska

Hronský Beňadik

     Pri príležitosti 62. výročia Akcie Kláštory, ktoré je zároveň pamätným dňom SR ako Deň nespravodlivo stíhaných, sa 14. apríla 2012 konala spomienková slávnosť v starobylom kláštore v Hronskom Beňadiku. Pripravila ho Konfederácia politických väzňov Slovenska. Začala sa pontifikálnou sv. omšou, ktorej hlavným celebrantom bol nitriansky pomocný biskup a generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska J. E. Mons. Marián Chovanec. Na záver sv. omše M. Chovanec odovzdal pozdrav od nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka a požehnal pamätnú tabuľu, ktorú dali vyhotoviť sestry vykupiteľky s textom: „Hronský Beňadik. V rokoch 1951 – 1989 tu boli internované sestry Božského Vykupiteľa. „Bez utrpenia na zemi chceli by sme mať účasť na sláve a šťastí Ježišovom?“ M. M. Alfonza.“

     Po sv. omši program pokračoval prednáškou historika prof. Róberta Letza o likvidácii saleziánskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. Milan Števko prezentoval knihu Štefana Wolfa o Márii Tencerovej, ktorá na novobanských lazoch skrývala vincentínov Ľudovíta Orješka a Rudolfa Púchovského, ktorí utiekli z Hronského Beňadika, za čo bola uväznená a vo väzení aj zomrela. Uršulínka sr. Natália Vráblová prezentovala knihu o svojej spolusestre M. Stanislave Ernstovej, ktorá bola internovaná aj v Hronskom Beňadiku a zomrela v povesti svätosti. Stretnutie ukončila prehliadka kostola a kláštora pallotínov, ktorého priestory svedkovia Akcie Kláštory navštívili po 62 rokoch.

Cífer

     Cífer pri príležitosti Dňa nespravodlivo stíhaných navštívil v utorok 24. apríla 2012 páter Ján Janok CSsR, kňaz, redemptorista, lekár a člen Konfederácie politických väzňov Slovenska. Vo Farskom kostole sv. Michala celebroval sv. omšu, po ktorej nasledovalo jeho svedectvo o pobyte v kláštore redemptoristov v Obořišti, odkiaľ bol v noci z 13. na 14. apríla 1950 vyvezený do centralizačného kláštora v Králikách a neskôr povolaný do Pomocných technických práporov v Komárne a na Sliači. Prítomným predstavil aj svoju knihu Dejiny juvenátu. Spomienky J. Janoka doplnila Eleonóra Červeňová, z Bratislavy, ktorej manžel dr. Jozef Červeň bol v roku 1961 odsúdený spolu s redemptoristami v súdnom procese Ján Janok a spol. Okolnosti súdneho procesu Ján Janok a spol. doplnil Peter Sandtner. Na záver sa hosťom poďakovali farár Jozef Schwarz a starosta Maroš Sagan.

PS


Ján Janok, CSsR a Eleonóra Červeňová na stretnutí v Cíferi.
Foto: P. Sandtner

Valné zhromaždenie

     V Bratislave sa 30. apríla 2012 konalo zasadnutie Valného zhromaždenie KPVS a Rady predsedov KPVS, ktoré moderoval podpredseda Jozef Baník. Prítomných delegátov Oblastných organizácií privítal predseda KPVS a vyzval k spomienke na členov, zosnulých v roku 2011. Správu o stave KPVS za rok 2011 predniesol predseda Anton Srholec, ktorý vymenoval viaceré podujatia, uskutočnené v roku 2011, informoval o spolupráci s médiami a poďakoval sa Rudolfovi Dobiášovi a Eve Javorskej za vysokú úroveň časopisu Naše svedectvo. Zároveň poďakoval predsedom Oblastných organizácii, ktorí nás v roku 2011 opustili (Karol Noskovič, Anton Socha),i ktorí odstúpili z funkcie zo zdravotných dôvodov (František Štassel, Juraj Bodnár) a privítal novozvolených predsedov Františka Matiašovského a Soňu Rafajovú. Ústredná tajomníčka Matilda Müllerová prečítala správu o hospodárení, správu o výsledku revíznej komisie za rok 2011 a informáciu o rozpočte na rok 2012. Predsedníčka mandátovej a návrhovej komisie Mária Krajgerová prečítala Uznesenie Valného zhromaždenia. V záverečnej diskusii vystúpili viacerí členovia s diskusnými príspevkami a otázkami na členov Predsedníctva KPVS.

Peter Sandtner









Delegáti Valného zhromaždenia KPVS. Bratislava 30. 4. 2012






Deň nespravodlivo stíhaných 16. 4. 2012, Spišská Nová Ves






Deň matiek 14. 5. 2012 zorganizovalo Združenie kresťanských seniorov a OO KPVS Spišská Nová Ves.

Výročie P. Matúša K. Vančeka

     Pri príležitosti nedožitých 85. narodenín kapucínskeho kňaza P Matúša Karola Vančeka OFMCap (20. 5. 1927 – 25. 3. 2004) a 50. výročia kňazskej vysviacky bola za neho v nedeľu 20. mája 2012 obetovaná svätá omša v Kostole sv. Martina v rodnej obci Vinosady. P. Matúš Karol Vanček sa narodil 20. 5. 1927 vo vinohradníckej rodine vo Vinosadoch. Po krátkom pobyte v kláštore petrínov v Bruntáli vďaka duchovnému vedeniu zo strany kapucína P. Angelusa Senášiho K. Vanček 20. 1. 1949 vstúpil do noviciátu menších bratov kapucínov v Pezinku. O rok nastúpil na filozofické štúdiá do Bratislavy, odkiaľ bol v noci z 3. na 4. mája 1950 vyvezený do centralizačného kláštora v Kostolnej a na stavbu Priehrady mládeže. V septembri bol povolaný do Pomocných technických práporov v Svatej Dobrotivej, Strašiciach, Kladne a v Jinoniciach, odkiaľ bol 31. 12. 1953 prepustený do civilu. V civilnom zamestnaní vykonával stavebné práce, neskôr sa zamestnal v Štatistickom vydavateľstve tlačív a vo Vinárskych závodoch. Naďalej udržiaval kontakty so spolubratmi, pokračoval v rehoľnom živote a 4. 10. 1954 zložil večné sľuby. Preto bol 26. 4. 1961 zatknutý a po vyšetrovaní na ŠtB na Ulici februárového víťazstva v Bratislave bol 25. 7. - 1. 8. 1961 odsúdený na 6,5 roka väzenia v procese s kapucínmi pod názvom Vojtech Rajner a spol. Výkon trestu prežil vo väznici vo Valdiciach, kde 15. 5. 1962 na odpočívadle v strede schodov prijal kňazskú vysviacku z rúk spoluväzňa biskupa Jána Korca SJ. Na druhý deň vo väzení celebroval primičnú svätú omšu za asistencie Jána Korca. Súhlas k vysviacke udelil jeho uväznený predstavený P. Vojtech Rajner. Vysviacke predchádzalo tajné teologické štúdium pod vedením uväznených kňazov Ladislava Hanusa, Josefa Zvěřinu, Ota Mádra, Jána Diešku, Jána Bártu a ďalších. Po podmienečnom prepustení 19. 1. 1964 nastúpil do civilného zamestnania opäť vo Vinárskych závodoch v Bratislave a neskôr v Rači. Do pastorácie sa dostal až 15. 10. 1968. Pôsobil ako kaplán v Šoporni (1968), v Topoľčanoch (1969), v Bratislave – Farnosti Najsvätejšej Trojice (1971), ako administrátor farnosti v Brodskom (1974), v Senici (1975) a v Horných Orešanoch (1977). Venoval sa pastorácii vysokoškolákov, schôdzkam s tajnými spolubratmi kapucínmi. Na poslednom pôsobisku zariadil opravu kostola a fary. Od 15. 11. 2000 žil na odpočinku v charitnom domove v Pezinku, kde 25. 3. 2004 zomrel. Pochovaný je v kapucínskej hrobke na cintoríne v Pezinku, kde odpočíva v spoločnom hrobe s P. Angelusom, ktorému vďačil za svoje rehoľné a kňazské povolanie.

Peter Sandtner

Poprad

     Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií sa 20. 5. 2012 v Kaštieli Strážky uskutočnilo spomienkové stretnutie „Memento väzňov komunizmu“. Jeho spoluorganizátormi boli SNG kaštieľ Strážky a OO KPVS Poprad. Stretnutia v priestoroch kaštieľa sa zúčastnili členovia OO Sp. Nová Ves, OO Stará Ľubovňa, pozvaní hostia z organizácií ZPKO, SZČPV, Matice Slovenskej a žiaci ZŠ Fishera z Kežmarku. Prítomných privítala správkyňa kaštieľa a tajomníčka OO KPVS Poprad Mária Šelepová, vypočuli sme si príhovory Evy Javorskej za Predsedníctvo KPVS, JUDr. Štefana Bieľaka, primátora mesta Sp. Belá, a prednášku doc. Ivana Chalupeckého, historika „Život a dielo biskupa Jána Vojtaššáka“. Žiaci ZŠ z Kežmarku, predstavili projekt „Zabudnutí hrdinovia“ – Alojz Lenkavský a Anna Greňová podali svedectvá ženy o pobyte v komunistických žalároch.

A. Greňová











Spomienkové stretnutie „Memento väzňov komunizmu“ v Kaštieli Strážky 20. 5. 2012.

Bratislava

     V Dome Quo vadis v Bratislave dňa 23. mája 2012 hovorili bez nenávisti a zatrpknutosti bývalí politickí väzni o svojich životoch a práci vo výkone trestu. So svojimi spomienkami sa podelili členovia Juraj Radziwill – Anoškin, Alojz Vinklárek, Jaroslav Fabok, Pavol Ambruš, Jozef Krutý, Jaroslav Žilák a Anton Srholec. Snažili sa upozorniť najmä na kamarátstva, ktoré v Jáchymove vznikli, spomínali aj nedostatočnú stravu, ťažkú a nebezpečnú prácu v bani, vysoké normy, štrajky, bonzákov a kriminálnych väzňov, uväznených komunistických funkcionárov, povestnú jáchymovskú zimu – aj 30 stupňov bez kúrenia v noci, aj pokusy o útek a zastrelených spoluväzňoch. Na záver si prítomní minútou ticha pri sviečke uctili všetkých zosnulých jáchymovských politických väzňov, z ktorých mnohí zomreli priamo tam, alebo doma na následky uránového žiarenia.

PS



Quo vadis, Bratislava 23. mája 2012. Foto: P. Sandtner

Jáchymovské peklo

     25. – 26. mája 2012
     Pravidelné stretnutie českých a slovenských politických väzňov v Jáchymove je zakaždým udalosťou, ktorá má svoju veľkú výpovednú hodnotu, čo preukázalo aj to tohtoročné, v poradí už dvadsiatetretie. Zraz muklov, ktorí pred desaťročiami na Slavkovsku, Jáchymovsku a Příbramsku dolovali urán, nič nestráca na svojej publicite, očividne však rednú rady svedkov ťažkých, ale slávnych čias vzdoru a nádeje. Našťastie, deti i vnuci odsúdencov na pomalú smrť v radónovom kráľovstve si nenechajú ujsť príležitosť na návštevu miest, kde ich starí otcovia, otcovia i bratia vykonávali otrockú prácu, aby ňou vykúpili svoje údajné viny. Tento XXIII. ročník sa však ukázal ako prelomový. Ministerstvo kultúry ČR čoskoro navrhne UNESCO povestnú vežu smrti na tábore L zaradiť medzi svetové kultúrne pamiatky. A tak po tých, čo sa pred desaťročiami v šachtách a v konečnej fáze na „ELKU“ bratali so smolincom, zostane úctyhodná pamiatka, ktorá v súčasnosti zastrešuje výstavu dokumentov z doby totality. Tradičná sv. omša v kostole sv. Jáchyma v Jáchymove a kladenie vencov a kytíc k Pamätníku utrpenia politických väzňov za účasti politických predstaviteľov ČR, niekoľkých stovák muklov a ich príbuzných, medzi ktorými t. r. nechýbali ani Slováci z obidvoch slovenských muklovských organizácií, boli aktom vďakyvzdania a úcty nežijúcim i žijúcim obetiam komunizmu.

R. Dobiáš



Jáchymovské peklo, XXIII. ročník.
Príhovor R. Dobiáša pri pamätníku v Hornom Slavkove. 25. 5. 2012



Jáchymovské peklo, XXIII. ročník.
Pietna spomienka pri Veži smrti. 25. 5. 2012



Jáchymovské peklo, XXIII. ročník.
Pietna spomienka pri Pamätníku utrpenia politických väzňov v Jáchymove. 26. 5. 2012







Pietna spomienka členov OO KPVS Spišská Nová Ves pri tabuli prof. Jozefa Špirka a prof. Ladislava Hanusa v Kežmarku 20. mája 2012.






Ani dážď neodradil mladých návštevníkov Brány slobody pod hradom Devín. Predseda KPVS rozpráva mládeži o udalostiach spred vyše polstoročia.